bbrksapa

Nemocnice čaká najväčšia reforma za posledných 15 rokov. Kvalitné oddelenia posilnia a tie slabšie budú musieť zatvoriť alebo nahradiť ich inými. Zariadenia dostali konkrétne termíny na zavedenie zmien, odmenou im má byť lepšie financovanie.
viac TU

Niekedy je ťažké priznať si vlastnú chybu. Trvalo celé roky, kým sa jeden starší muž odhodlal navštíviť ušného lekára. Nedoslýchavosť ho už dlho trápila, ale v poslednom čase prestával počuť úplne. Lekár ho vyšetril, predpísal lieky a odporučil používať načúvací aparát, ktorý môže zlepšiť slabnúci sluch až o 50 %.
Po niekoľkých týždňoch muž prišiel na pravidelnú prehliadku. Lekár skonštatoval podstatné zlepšenie. „Tak, čo na to hovorí vaša rodina?” spýtal sa svojho pacienta. „Ten strojček vám veľmi pomohol, však?”
„Ani neviem, pán doktor,” odpovedal starček, „ja som nikomu nepovedal, že ho nosím. Ale od tej doby som už dvakrát zmenil svoju poslednú vôľu.”
Aké sú naše slová? Potešia? Prinesú radosť? Alebo zarmútia a “bodnú do srdca”?

Boli sme sa pozrieť, ako prebieha služba na Linke pre týrané ženy.
Všetko sa deje na utajenej adrese v malej izbe v nenápadnom dome v jednom z väčších slovenských miest. Spoza okien počuť čvirikanie vtákov v stromoch a je príjemný jarný podvečer. Mohla by to byť priam romantická atmosféra, nebyť zvonenia telefónu.
viac TU

Viktor Frankl mal dvoch súrodencov. Počas prvej svetovej vojny žila táto rodina v takej veľkej biede, že deti museli chodiť žobrať a kradnúť kukuricu na pole.
Už ako študent medicíny si uvedomoval, že človek je bytosť, ktorá hľadá zmysel svojej existencie. Po skončení štúdia sa rozhodol zabudnúť na svojich veľkých učiteľov a počúvať pozorne svojich pacientov. Pretože rodina bola židovského pôvodu, jeho manželka musela obetovať ich nenarodené dieťa, keďže Židom bolo v roku 1942 zakázané mať deti. Neskôr bol spolu s manželkou zatknutý a celá rodina bola deportovaná do koncentračného tábora Terezín. V koncentračnom tábore človek stále stojí zoči-voči smrti. Tu zistil, že to, kým bude, záleží v prvom rade od neho. Extrémny hlad prebudil v niektorých ľuďoch zvieracie pudy, u iných najjemnejšiu ušľachtilosť.
Po skončení vojny a návrate domov zistil, že manželka, rodičia i brat zahynuli v iných koncentračných táboroch. V ťažkých chvíľach po návrate mu pomáhali priatelia a práca. V tom čase napísal v priebehu deviatich dní knihu o živote v lágroch pod názvom Napriek všetkému povedať životu áno. Túto knihu sa snažil písať už počas pobytu v táboroch, no niekoľkokrát mu rukopis našli a zničili. Po vojne ju spamäti zrekonštruoval.

Jeho odkaz je stále aktuálny: „Napriek všetkému povedzte životu áno.” U každého z nás má tento zápas o prekonávanie prekážok inú podobu.

S rastúcim vekom budete čoraz zábudlivejší. Ide o nepríjemný životný fakt, s ktorým sa aspoň dosiaľ nedalo nič urobiť.
Možné riešenie problémov s pamäťou ukázala nová štúdia v časopise Nature Neuroscience.
Pracovnú pamäť sa podarilo vedcom obnoviť pomocou slabých výbojov striedavého prúdu.
viac TU